Od tej doby, ˜o ˜udsk˜ pokolenie za˜alo ˜i˜ na zemeguli, za˜alo aj sn˜va˜. ˜udia v prad˜vnych dob˜ch verili, ˜e sny poch˜dzaj˜ od bohov, ktor˜ v sne oznamovali ˜udom svoju v˜˜u. A ˜o dne˜n˜ ˜udia? Ne˜elaj˜ si aby sa im prisnilo napr. O m˜tvom otcovi, nebohom man˜elovi apod.. Pre˜o? ˜udom sa nasn˜valo ve˜a. Sny b˜vali nejasn˜. Preto ich bolo treba vysvet˜ova˜. Z mnoh˜ch a mnoh˜ch sk˜senost˜ sa tvorilo pozvo˜ne obecn˜ pravidlo. Vzniklo umenie vyklada˜ov snov, ktor˜ pestovali vyklada˜sk˜ vedu. Zo z˜pisov vyklada˜ov snov vznikli sn˜re, latinsky somniaria, knihy v ktor˜ch sa vysvet˜uj˜ sny.
    Prv˜ zn˜my vyklada˜ snov bol Sokratov vrstovn˜k At˜n˜an Antif˜n. Mlad˜˜ Panyasis z Halikarnassu nap˜sal o snoch dve obsiahle knihy, v ktor˜ch rozdelil sny na ur˜it˜ druhy.
    Alexandra Ve˜k˜ho (356-323 pred n.l.) najmodernej˜ieho panovn˜ka hel˜nskeho sveta, sprev˜dzal na jeho v˜prav˜ch Arisandros z Telmessy, spisovate˜ sn˜ra.
    Prv˜ sn˜r, ktor˜ sa ˜udstvu zachoval a stal sa z˜kladom ˜al˜˜ch pr˜c, nap˜sal Artimid˜ros z Efezu, ktor˜ ˜il v druhej polovici II. storo˜ia n.l.. Jeho sn˜r zost˜va zo ˜tyroch kn˜h o snoch a ich v˜kladoch.
    Vo vykladan˜ snov vynikli Arabi, ktor˜ vypestovali vykladate˜stvo snov na tajn˜ vedu "ilm et tabir". Sirinov sn˜r pod˜val aj tak˜ rady, ako o˜ivi˜ zabudnut˜ sny.
    Z orient˜lnych sn˜rov ˜erpali v˜etky sn˜re po cel˜ st˜ro˜ia a ˜erpaj˜ z nich dodnes. Zvl˜tnej ob˜ube sa te˜il Slaidov sn˜r, ktor˜ bol zaiste z˜kladom pre najstar˜˜ ˜esk˜ sn˜r, ktor˜ pre kr˜a V˜clava IV. (1361-1419) nap˜sal Vav˜inec z B˜ezov˜.