Od tej doby, čo ľudské pokolenie začalo žiť na zemeguli, začalo aj snívať. Ľudia v pradávnych dobách verili, že sny pochádzajú od bohov, ktorí v sne oznamovali ľudom svoju vôľu. A čo dnešný ľudia? Neželajú si aby sa im prisnilo napr. O mŕtvom otcovi, nebohom manželovi apod.. Prečo? Ľudom sa nasnívalo veľa. Sny bývali nejasné. Preto ich bolo treba vysvetľovať. Z mnohých a mnohých skúseností sa tvorilo pozvoľne obecné pravidlo. Vzniklo umenie vykladačov snov, ktorí pestovali vykladačskú vedu. Zo zápisov vykladačov snov vznikli snáre, latinsky somniaria, knihy v ktorých sa vysvetľujú sny.
    Prvý známy vykladač snov bol Sokratov vrstovník Aténčan Antifón. Mladší Panyasis z Halikarnassu napísal o snoch dve obsiahle knihy, v ktorých rozdelil sny na určité druhy.
    Alexandra Veľkého (356-323 pred n.l.) najmodernejšieho panovníka helénskeho sveta, sprevádzal na jeho výpravách Arisandros z Telmessy, spisovateľ snára.
    Prvý snár, ktorý sa ľudstvu zachoval a stal sa základom ďalších prác, napísal Artimidóros z Efezu, ktorý žil v druhej polovici II. storočia n.l.. Jeho snár zostáva zo štyroch kníh o snoch a ich výkladoch.
    Vo vykladaní snov vynikli Arabi, ktorí vypestovali vykladateľstvo snov na tajnú vedu "ilm et tabir". Sirinov snár podával aj také rady, ako oživiť zabudnuté sny.
    Z orientálnych snárov čerpali všetky snáre po celé stáročia a čerpajú z nich dodnes. Zvláštnej obľube sa tešil Slaidov snár, ktorý bol zaiste základom pre najstarší český snár, ktorý pre kráľa Václava IV. (1361-1419) napísal Vavřinec z Březové.